konečne vykuklo slniečko! Tie nekonečné daždivé dni boli pre mňa priam mučením. Nie som fanúšik takého počasia, uspáva ma a tak celkovo si viem predstaviť inak strávený čas. Keď vonku takto prší, akosi vždy skončím pri tom, že spomínam na leto. Až sa mi nechce veriť, že ešte prednedávnom som nosila šaty a sledovala ľudí spoza slnečných okuliarov. To je btw moja obľúbená činnosť, pretože bežne ľudia na mňa pozerajú všelijako a takto ich ja pri tom prichytím, len oni o tom nevedia 😊.

Keď si spomeniem na všetky tie plány a predstavy, ktoré som mala o mojom prvom lete v civilnom živote… realita bola nakoniec úplne iná! Chcela som si ho parádne užiť, však sa už nemusím časovo obmedzovať a riadiť sa nejakým kondičným plánom. No stroskotalo to na malom detaile- zamestnala som sa. Najprv som absolútne nevedela či sa mi podarí nejakú dovolenku poriešiť. Je veľmi zvláštne takto o tom premýšľať, totálny nezvyk. Hlavne, po prvýkrát v živote mi niekto reálne povedal, že zo zákona si môžem vziať iba 11 dní dovolenky a viac ani náhodou. A samozrejme, nie iba v lete, ale do konca kalendárneho roka. Totálny výsmech😊. Ja som toto nikdy nebrala do úvahy. Pokiaľ sme v lete nemali repre zraz, mohla som ísť kam som chcela. Zrazu mám vyčlenený počet dní? A vlastne môžem niekam ísť, keď nastupujem presne na začiatku leta? To je úplne zlý timing! Hups a ja mám vlastne aj kolegyne, s ktorými sa musím prestriedať a ony už isto majú vybrané termíny dovolenky… Hneď mi bolo jasné, že mi skončili pekné slobodné časy😊 Aj keď treba povedať, že som vďačná za to, že som si mohla vziať dovolenku aj počas skúšobnej doby a nikto s tým nemal problém.

Pozrela som si kalendár, kde baby už mali vyznačené svoje voľno. Upokojilo ma, že júl a august majú toľko týždňov a ja musím brať ohľad iba na 2 ďalších ľudí. Ešte som si musela tú slávnu dovolenku napísať do systému a čakať, kým mi ju nadriadená schváli, ale tak čo by človek neurobil pre týždeň pri mori? Je sranda, koľko vecí musí človek vziať do úvahy, môže plánovať koľko chce a aj tak to život zariadi úplne inak! Výsledok tohto plánovania bol, že sme v lete nešli na žiadnu dovolenku 😊. Všeličo nám totálne skrížilo plány, korona nebola výnimkou… Júl a august prešiel brutálne rýchlo, nechápala som, kde sa ten čas stratil. Ale aby som nehovorila iba o negatívach…

Počas tých 2 mesiacov bol jediný môj luxus predĺžený víkend na Liptove. Prvýkrát v živote som šla na túru do Tatier s tým, že ju neberiem ako súčasť letnej prípravy.

…keď človek ide na túru ešte za tmy 🙂

Mohla som sa pozerať okolo seba, vychutnávať si východ slnka, okolitú prírodu a to majestátne ticho. Žiadne tímové šlapanie v zástupe na čas. Pri Veľkom Hincovom plese sa od pol 8 rána na slniečku vyhrievali svište a tak celkovo výhľad bol až gýčovo úchvatný. Čas sa zastavil a ja som si užívala to slávne “tu a teraz”. Bolo mi iba ľúto, že som sa nedokopala k takýmto výletom už skôr a vždy som uprednostnila oddych pri mori. Pozitívne je, že odteraz mám voľné víkendy a to je jedna z vecí, ktoré si neskutočne užívam.

Luxusné augustové počasie a hlavne žiadne zástupy ľudí!

Po takomto víkende sme si s Rišom povedali, že korona nekorona, zaslúžime si dovolenku a jeho voľba – Sardínia – úplne zapadla do mojej predstavy, keďže milujem Taliansko! Bol v tom aj kus irónie, lebo zatiaľ čo sa Európa delila na červenú, oranžovú a zelenú zónu, my sme chceli ísť do tej modrej (Sardínia je jednou z piatich tzv. blue zones)😊. Bookli sme si letenky, odpočítavali dni… Postupne sa situácia s cestovaním zhoršovala, ale my sme boli optimisti a tešili sme sa. Vo voľnom čase som preliezala cestovateľské blogy, hľadala tipy na výlety, ubytko, prenájom auta… Duchom som už nebola v robote, ale niekde na pláži. No povedzme si rovno, od septembra šla situácia dole vodou, bola som z toho nešťastná a aj znechutená. Nakoniec sme to zrušili a teda nebolo ľahké ma strpieť pár dní. Hrozné niečo, keď sa žena oduje 😊😊. Chcela som predsa poriadnu dovolenku!

Ako náhradu sme si vymysleli aktívny víkend. Piatok na ferratách pri Skalke, sobota na túre vo Veľkej Fatre. Musím sa priznať, že keď sme vyšli na Tlstú, napadlo mi, že ten výhľad je neskutočný a na prvý pohľad viac rozmanitý ako kdekoľvek v Tatrách.

Som povestná tým, že sa rada nechávam prekvapiť a teda ani ma nepohlo sa pozrieť ako tie ferraty vlastne vyzerajú. Čo bolo asi aj dobre, lebo by som tam asi dobrovoľne nikdy nešla😊. Veľká hrdinka som bola, až kým som nestála na visutom moste 40 metrov nad zemou, celé sa to kývalo a ja som sa nemohla ani len obzrieť okolo seba. Že vraj najľahšia A úroveň!!!

Neviem teda, ja sa výšok nebojím, ale ten most nie je robený na avatarov😊. Zábradlie som totiž mala dosť pod úrovňou bedier! Kládla som nohu pred nohu a nútila sa nezastavovať. Keby som už tu zazmätkovala a museli by mi pomáhať záchranári, prepadla by som sa od hanby do tých 40tich metrov! Ďalšiu búdu som si ušila na seba druhou trasou, úroveň D. Nevedela som klasicky, kam ideme a zrazu som stála pod bralom a zospodu pozerala na oceľovú sieť, jej koniec bol vo výške 37 metrov. Rišo nadšene začal liezť, kričal na mňa, že je to v pohode a nemusím sa báť.

Našla som si rytmus: pravá noha, ľavá noha, pravá noha, ľavá noha, preháknuť sa… A tak dokolečka. Dobrá rada pre tých, ktorí sa tam niekedy vyberú: nikdy sa nepozerajte hore! Okolo je to úžasné, ale keď zistíte, že nie ste ešte ani v polke a pritom sa vám zdá, že leziete celú večnosť… To je MASAKER! Mala som čo robiť, aby som to dala, nekonečných 37 metrov a teda fyzicky veľmi náročná vec. Samozrejme, v teniskách a bez rukavíc, čo malo za následok totálne oškreté ruky.

Ale ten pocit, že stojím opäť na pevnej zemi, to bolo na nezaplatenie. Aj výhľad bol perfektný. Celá moja kariéra bola často o nespočetných obmedzeniach a prekonávaní vlastných fyzických limitov a myslela som si, že na “dôchodku” ma žiadne také vzrúšo nečaká. Ale ukázalo sa, že opak je pravdou. Aj takto sa dá využiť voľný víkend a ešte k tomu v septembri. Na nič podobné by som počas sezóny absolútne nemala čas. Ked sa spätne obzriem, toto leto by som ešte aj v júli ani zďaleka nenazvala ideálnym. Ale naučila som sa, že v civile veci fungujú inak.

Predpísaný počet voľných dní nepustí, takže som bola nútená sa uskromniť, ale o to viac si vážim takúto skúsenosť. Plus objavila som na Slovensku ďalšie úžasné miesta a môžem robiť veci, ktoré som roky vypúšťala. Uvidíme, čo bude ďalej nasledovať 😊.

2 komentáre

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *